📜 História obce

V stredoveku existovali dve obce s názvom Olcnava. V dobových dokumentoch sú zapísané ako “ALTZNOW, ALCZNOW” a pod. Obe obce pritom existovali v tom istom čase a obe na Spiši. Pri skúmaní histórie preto bolo potrebné prihliadať na tento komplikujúci faktor, a rozlišovať informácie, ktoré sa vzťahujú k jednej, alebo druhej obci. Takáto zhodnosť názvov obcí v stredoveku na Slovensku nebola ojedinelá. Takéto “dvojičky” sa spravidla, ale nachádzali v susedných stoliciach. Ako príklad možno uviesť vyše desať zhodných názvov obcí z Hornej Nitry a Turca, ale aj liptovský i spišský Jamník. Dve stredoveké Olcnavy na Spiši však boli od seba vzdialené iba 30 km.

Jedna Olcnava sa nachádzala v blízkosti Popradu, východne od Spišskej Teplice. Najstaršia písomná zmienka o nej sa zachovala z r. 1294, keď dal spišský biskup Jakub desiatky z nej (a iných) dedín opátovi kláštora v Spišskom Štiavniku. Obec ležala pri pravostrannom prítoku Popradu, pri potoku Potôčky. Tento Altznow zanikol v r. 1436 v súvislosti s vpádom husitov na spiš, keď bola vypálená aj Spišská Teplica.

Najstaršia písomná zmienka o našej obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje naša obec pod názvom:”ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR…” teda “Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha…” Označenie “biely” pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. stročia.

Viaceré publikácie uvádzajú, že kostol v obci bol postavený v 14. stor. Vychádzajú jednak z najstaršej písomnej zmienky o obci, teda z r. 1312, či 1317 a z najstaršej zachovanej písomnej zmienky o kostole z r. 1392 podľa registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch pápežskej kúrii zo 14. stor. Nemôže ísť o zámenu s kostolom Olcnavy pri Poprade, pretože ten bol zasvätený sv. Dorote. Do zaradenia vzniku kostola do 14. stor. zapadlo i datovanie známej drevenej gotickej plastiky Panny Márie z olcnavského kostola, ktorá je dnes v zbierkach Slovenskej národnej Galérie. Najnovšie archeologické výskumy však ukázali, že spomínaný starý zaniknutý kostol v Olcnave pochádza nie zo 14. stor., ale prinajmenšom z 13. ak nie z konca 12. stor. Toto zistenie však spochybňuje jednoznačné konštatovanie vzniku obce v 14. stor., pretože je namieste otázka, komu by kostol v neobývanom priestore slúžil. Výsledok archeologického výskumu je teda veľmi vážnym dôvodom na to, aby sme uvažovali o Olcnave už na prelome 12.-13. stor., čo však vôbec nevylučuje i viacnásobné doosídľovanie dediny, ktorá mohla byť vojnami, či inými pohromami zničená a znovu vzkriesená. Prevzaté z práce k návrhu erbu obce Olcnava Problematike rodu Čákiovcov na Spiši sa podrobnejšie venovala Zuzana Fedorová v ročníkovej práci na filozofickej fakulte PU v Prešove. Taktiež sa venovala aj roľníckemu povstaniu na Spiši v roku 1831, ktoré sa do histórie zapísalo ako krvavé. Oba tieto dokumenty sú k dispozícií na stiahnutie. Šľachtický rod Čákiovcov na Spiši (140kB), Roľnícke povstanie na Spiši 1831 (180kB) Starostovia obce 1990 – 1994 Milan Gardošík (ČSSP + HP) 1994 – 2000 Milan Gardošík (HZDS) 2001 – 2002 Peter Horváth (ANO+KDH+SDKU) 2002 – 2006 Peter Horváth (ANO + KDH + SDKÚ) 2006 – 2010 Ing. RSDr. Jozef Gardošík (HZDS + SMER + SNS) 2010 – 2014 Jaroslav Salaj (SMER) 2014 – 2018 Jaroslav Salaj (SMER)

Historické fotografie z obce

Pohľad na obec z boganča.

Pohľad na Olcnavu.

Pohľad na železnicu.

Pohľad zo železničného mosta.

Práca na poli.

Významné osobnosti

Jozef Fabini – maliar a grafik, národný umelec (* 10. október 1908 v Olcnave, † 2. december 1984 v Košiciach).

Štefan Cpin – akademický maliar, ilustrátor kníh pre mládež (* 11. september 1919 v Olcnave, † 18. október 1971 v Modre).

Katolícky kostol Panny Márie

Neoklasicistický z konca 19. stor. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou, loď kazetovým dreveným stropom. Fasády sú členené lizénami a nárožnými pilastrami. Hlavný oltár je v pseudorenesančno-manieristickom slohu z konca 19. stor. Kazateľnica je renesančno-manieristická z prvej tretiny 17. stor., renovovaná a doplnená roku 1891. Polygonálne rečnište je delené stĺpikmi, medzi nimi sú sochy Ježiša a 4 evanjelistov, na schodišťovom parapete sú štyri maľby na dreve. Neskorogotická socha Madony je slatvinského typu z konca 14. stor. Krucifix – ľudová drevorezba archaických tvarov (replika gotického kríža zo 14. stor.) z konca 17. stor. (v sakristii). Barokový krucifix je ľudová drevorezba z 18. stor. Kamenná náhrobná doska s erbom je zo 17. stor.

Kameňolom Olcnava

Poloha: na pokraji obce Olcnava, 22 km od Spišskej Novej Vsi Hornina: dolomitický vápenec Použitie: výroba asfaltových a obalovaných zmesí, diaľničné a inžinierske stavby Expedícia: 7.00 – 15.30 hod. Kontakt: mobil +421 905 551 061, telefón/fax +421 53 449 56 29 Oficiálna stránka: kamenolom-olcnava

Stručne o spoločnosti KSR-Kameňolomy SR: zaisťuje ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obaľovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lôžka a reguláciu vodných tokov. Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva v Slovenskej republike. Firma predáva cca 55 % produkcie zákazníkom mimo koncernu.